História SKF v Čechách a predstavenie hlavných benefitov

História švédskej spoločnosti SKF siaha až do 20. storočia, konkrétne do roku 1907. Jedným zo zakladajúcich členov a prvým generálnym riaditeľom bol Sven Wingquist, vynálezca dvojradového naklápacieho guľkového ložiska. Ešte v tom istom roku boli spoločnosti udelené patenty hneď v desiatich krajinách.

O dvanásť rokov neskôr (27. októbra 1919) sa SKF pod názvom Kuličková ložiska SKF s.r.o. usadila tiež na českom trhu. Už od samotného začiatku mali zamestnaní úradníci pracovný čas od ôsmej hodiny ranej do pol piatej popoludní, ale hlavne tiež získali skvelé pracovné podmienky – nadpriemerné mzdy aj vlastný podiel na zisku.

Vedenie SKF pre strednú a východnú Európu preberá od rakúskej pobočky po novom Česká republika. Pražská pobočka tak začala vykonávať supervíziu nad ostatnými kanceláriami z tohto regiónu, vďaka čomu získala o rok neskôr aj viac pracovných miest. Úradnú agendu si rozdelilo vzniknuté zákazkové a predajné oddelenie, preto bolo nutné pre rozširujúcu sa obchodnú agendu prijať ďalšiu pracovnú silu. Po novom bolo vybudované tiež technické oddelenie, ktoré malo zaistiť odbornú podporu technickej realizácie klientskych projektov.

SKF získava nové priestory. V tejto samostatnej budove v pražských Holešoviciach má spoločnosť SKF CZ, a.s. sídlo dodnes.

V tomto roku dochádza k ďalšiemu rozvoju spoločnosti. SKF prostredníctvom kapitálového vstupu do spoločnosti Fichtl & Sachs (konkurenčná spoločnosť, ktorá na vtedajšom európskom trhu zaberala tretinový podiel) a ďalších nemeckých firiem zaoberajúcich sa výrobou ložísk zjednotila všetku výrobu do výrobných závodov vo Schweinfurte a Cannstatte, ktoré niesli nový názov VKF (Vereinte Kugellager Fabriken). Fúzia s továrňou Fichtl & Sachs v Černýši – Pernštejne ovplyvnila aj českú pobočku SKF. Celý podnik teraz nesie názov Československá továrna na výrobu kuličkových ložisek SKF, a.s.

V kontexte dejín sa opäť česká továreň v Černýši vracia do majetku berlínskej firmy, ktorá spadá pod SKF. Nasleduje znižovanie platov a tiež prepúšťanie zamestnancov z pražskej centrály.

Na barikádach v blízkosti sídla centrály SKF sa aktívne zúčastňuje povstania aj množstvo zamestnancov SKF. Na rozvoz liekov pre prepustených väzňov z koncentračných táborov sa využíva aj dodávkové auto SKF.

Ložiská spoločnosti SKF sa stali významným povojnovým artiklom. Spoločnosť pokrýva 95 % tohto trhu v ČSR.

SKF, rovnako ako väčšinu vtedajších firiem, ovplyvnili februárové udalosti. Do rúk štátu prešla továreň v Černýši-Pernštejne, pravdepodobne z dôvodu kvality ložísk a z dôvodu doterajšieho osvedčeného systému distribúcie tovaru. Napriek tomu spoločnosť SKF ako taká dostala od štátu výnimku zo zákona o znárodnení. Vďaka tomu mohla prevádzkovať svoju obchodnú činnosť aj naďalej, len s jasnými pravidlami.

Vďaka embargu západných štátov na vývoz strategických výrobkov (medzi ktoré patrili aj ložiská) do socialistických krajín sa zastavil dovoz ložísk zo Švédska. Toto opatrenie a následne aj celoštátna menová reforma spôsobili SKF značné problémy. Navyše v nasledujúcich rokoch začali s výrobou ložísk ešte v novozakladaných továrňach národného podniku ZKL (Závody kuličkových ložisek).

SKF sa začína dariť lepšie. Získala novú veľkú zákazku napínacích kladiek na trolejové vedenia. Zadávateľom boli Československé štátne dráhy, ktoré začali elektrifikáciu železničných tratí.

Spoločnosť SKF uzavrela dohodu s podnikom zahraničného obchodu Tuzex a začala širokej verejnosti v novej predajni predávať predovšetkým automobilové ložiská.

SKF usporadúva pre svojich zákazníkov množstvo technických seminárov za účasti zahraničných technikov (napr. o vývoji a výskume SKF, o konštrukčných aplikáciách, o možnostiach servisnej údržby ložísk, o mazaní alebo o diagnostike ložísk).

Po revolúcii, keď skončil monopol podnikov zahraničného obchodu, mohla SKF obchodovať priamo s jednotlivými odberateľmi, ktorých bolo asi 2,5 tisíca. O rok neskôr tak SKF začala budovať aj vlastnú sieť autorizovaných distribútorov (ku ktorým patrí aj Mateza) a tiež vlastné školiace stredisko SKF pre celú východnú Európu. Toto centrum ponúkalo pravidelné kurzy a školenia zamerané na montáže, diagnostiku, demontáže, údržbu alebo prevádzkovanie valivých ložísk.

Po rozdelení Československa došlo tiež k vytvoreniu samostatnej spoločnosti SKF Slovensko s.r.o., jej činnosť však aj naďalej zostávala pod vedením pražskej pobočky.

SKF Praha získala medzinárodný certifikát kvality ISO 9002.

Celý koncern Lincoln Industrial (vrátane výrobného závodu na mazacie systémy na Chodove) spadá vďaka akvizícii pod koncern SKF AB.

O štyri roky neskôr je otvorená na Chodove nová výrobná hala s ekologickým certifikátom LEED Platinum. Tento certifikát získavajú budovy s optimalizovaným dopadom na životné prostredie (t. j. úspora energie, zníženie emisií a pod.)

Popredný svetový výrobca ložísk SKF oslavuje 100 rokov pôsobenia na českom trhu.